Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Dejiny obce Svinná

Staršie dejiny


Vznik Svinnej siaha do 80-tych rokov 12.storočia (1171 - 1180). Jej existencia sa nepriamo predpokladá už v roku 1208 pri metácii Dobrašova, kedy sa uvádza obec Suina.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza však pochádza až z roku 1439, kedy sa uvádza názov Possessio seu villa ZWYNNA. Patrila k trenčianskemu hradu a neskôr (r. 1550) k bánovskému panstvu. Vtedy bol v tomto panstve len jeden majer v Pečeňanoch, kde povinne pracovali obyvatelia 8 dedín, medzi nimi aj zo Svinnej.
V roku 1470 získala Svinná v rámci nového dosídľovania právo riadiť sa soblahovským právom a vydržiavať dedičných richtárov. Richtárske privilégia pre sviňanského richtára potvrdzuje výsadná listina kráľa Mateja Korvína z roku 1470.
Práca urbáru evidujeme už v roku 1549, kedy uvádza celý rad peňažných dávok (census).
V čase reformácie existovala samostatná evanjelická fara s farárom Andrejom Hodíkom.
Udalosti tureckého rabovania v roku 1663 sa priamo dotýkali aj Svinnej. 9.augusta podpálili Turci Bánovce a okolité obce.
Na hospodársko-spoločenský život ľudu Trenčianskeho Záhoria vplývalo aj vykorisťovanie miestnymi feudálmi, vojny a prírodné katastrofy. Pod vplyvom sociálneho útlaku zaznamenávame už v XVI. storočí hromadný útek miestnych poddaných na južné Slovensko a do oblasti severného Maďarska.
Počas bitky Františka II. Rákociho v Hámroch v roku 1708 zdržiavali sa kurucké vojská najmä v Petrovej Lehote, Dežericiach a v Bobote. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj nález 150 kusov uhorských, poľských, francúzskych, moravských ale i sliezskych mincí z r. 1643 - 1711, nájdených v r.1950 vo Svinnej.
Ďalší nález mincí bol v roku 1963, kedy Rudolf Brachtýr pri kopaní základov narazil na hrnček s obsahom asi pol litra, v ktorom bolo 97 kusov strieborných mincí rozličnej veľkosti z rokov 1614 - 1720. Mince prevzalo múzeum.
V roku 1770 bol predsedom urbáru Adam Richtárech. Uvádza sa 15 kopaníc, na ktorých obyvatelia hospodárili trojpoľným hospodárením - pestovali žito, ovos a suržicu (zmes raži a žita). Na jarmoky chodili do Trenčína cez Lehotu, kde platili polovicu mýta, a do Bánoviec. Drevo na kúrenie dovážali z chotára z Dubodiela a Hradnej, pretože v miestnom chotári nebolo vhodné. Nemali vinohrady ani chmeľnice. V chotári chytali "cvíčele" a pálili tzv. "borovičkové pálené". Konope močili v potoku Svinnica. Mali jediný mlyn na blízkom okolí, ktorý stál pri hlavnej ceste. Sena mali tiež dostatok, pretože mali lúky a pasienky na takých miestach, kde ich nepoškodila povodeň.
V tej dobe boli v obci tri neosídlené pusty a to Bartošovská, Čankovská a Dálikovská.
V roku 1873 mala obec 14 gazdov a richtárom bol Ján Mokráň. V tom istom roku nastala komasácia obce, čo obyvatelia uvítali okrem dvoch gazdov.


 

Živelné pohromy, nehody

O živelných pohromách v dávnej minulosti sa žiaľ nezachovali žiadne písomné a ani ústne záznamy a tak môžeme uviesť len tie, ktoré sú známe v XX. storočí.
V júli 1905 sa asi 1 km od železničnej stanice Svinná smerom na Jastrabie zrazil traťový vozík s nákladným vlakom. Vykoľajilo sa šesť nákladných vozňov a aj traťový vozík. Nikto nebol zranený.
V roku 1914 otriasol obcou veľký požiar tehelne. Od zlosti ju zapálili talianski robotníci pretože nemali odbyt. Tehelňa celá zhorela.
V júli 1919 bola v obci veľká povodeň. Priamo v stanici narazil osobný vlak na stojaci nákladný vlak, pričom zahynul vlakvedúci František Hradil. Päť cestujúcich bolo ľahko zranených, päť vozňov bolo zdemolovaných a rovnaký počet vykoľajených. Bola porušená aj trať. Doprava bola na dva dni prerušená- Veľká povodeň postihla obec v roku 1921, kedy spadli aj domy občanov Zaťku, Lukáča, Schuberta, Rosinského a Brachtýra. V roku 1925 zhorela gátrová parná píla majiteľa Holubára, ktorá stála vedľa domu Antona Dovičina a vykonávala práce pre majiteľov lesa.
V tom istom roku sa odohrala dramatická udalosť na železničnej trati. Našťastie bez následkov. Zo súpravy sa uvoľnili 2 vozne a šli samospádom smerom na Bánovce. Za nimi sa vydal vlakový stroj, ktorý neustálym pískaním upozorňoval robotníkov na trati, ale aj povozy a chodcov na prechodoch na nebezpečenstvo. Našťastie sa im vyhla aj motorová drezina v Ozorovciach, ktorá išla oproti. Vozne zastavili až za Bánovcami v miernom stúpaní. Podobná situácia sa odohrala aj v roku 1928, kedy sa uvoľnilo 5 vozňov. Situáciu navyše komplikoval silný lejak.
V roku 1931 postihla obec snehová víchrica, ktorá trvala bezmála desať hodín. Nahromadili sa vysoké záveje, sneh sa nahrnul aj na koľajnice a vykoľajilo sa 6 vagónov na uhlie.
V roku 1934 sa vykoľajilo päť vagónov s robotníkmi a to tak, že po zabrzdení lokomotívy zadné vozne tlačili súpravu zotrvačnosťou. Pri nehode sa ľahko zranilo sedem osôb.
V roku 1937 obcou otriasli dve samovraždy hodením sa pod idúci vlak . Odvtedy, našťastie, nastalo dlhé obdobie bez železničnej nehody až do roku 1963, kedy sa vykoľajili železničné vozidlá.
V lete 1942 sa obcou prehnala víchrica, ktorá mala takú intenzitu, že odviala z polí "hrste" a poškodila aj strechy Jozefa Vavru a Vincenta Riedla.
V júni 1953 bola vo Svinnej veľká povodeň, kedy mohutnému náporu vody neodolal ani most cez potok Svinnica. V roku 1961 postihli obec dažde, krupobitie a s tým spojené záplavy chotára s rozsiahlymi škodami nad 200 tisíc Kčs. Naopak, v roku 1976 postihlo obec dlhotrvajúce sucho, takže požiarnici museli zavlažovať hadicami a striekačkami pozemky Štátneho majetku. Vtedy sa na poliach vystriedalo 28 členov požiarnej ochrany.

Požiare :
Pokojný život obce narušilo niekoľko požiarov a to v roku 1930 v osade Ihličie, v roku 1933 požiare rodinných objektov Eduarda Hertla a Jozefa Mokráňa, v roku 1945 zhoreli stodoly majiteľov Gallu a Zajačka, v roku 1946 stodola Pavla Adamoviča a o rok neskôr rovnaký objekt Michala Rešetku. V roku 1953 zhorela chalupa jána Lobotku a o tri roky neskôr Augustína Čierneho. V roku 1966 to bol požiar rodinného domu Františka Lobotku, ktorý zapáli blesk.
V roku 1940 horeli stohy slamy a v roku 1967 sa vznietilo obilie od iskier lokomotívy vedľa trate. Po vystúpení bratislavských umelcov dňa 16.11.1974 asi o 23.hodine vznikol požiar na javisku kultúrneho domu, ktorý poškodil zariadenie javiska kinosály, najmä oponu, plátno na premietanie filmov a hudobné nástroje uskladnené na javisku. Kým prišli hasiči z Trenčína, požiar sa snažili lokalizovať miestni občania, ktorí nosili vedrami vodu z potoka. Ich zásluhou nebola škoda rozsiahlejšia.

Snehové kalamity :
Škody narobili aj snehové kalamity. 13.- 15.2.1929 prišli celodenné sneženie a snehová víchrica, ktorá zaviala železničnú trať. Záveje dosahovali výšku až dva metre. V závejoch uviazli nákladné vlaky i osobný vlak. Trať museli sústavne uvoľňovať pomocné stroje a množstvo ľudí, vlaky meškali viac než 5 hodín.
V roku 1971 napadlo toľko snehu, že spadla strecha výkupu obilia a o 10 rokov neskôr veľké množstvo mokrého snehu spôsobilo poškodenie 6 striech, pričom najväčšie škody vznikli na domoch Cyrila Páleníka a Pavla Kachlára. V januári 1987 trvala snehová kalamita 2 dni a pomerne vážne ochromila dopravu a činnosť niektorých prevádzok.


 

dnes je: 19.9.2019

meniny má: Konštantín

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka