Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Fašiangy v obci

FAŠIANGY VO SVINNEJ

 
  Kultúrne podujatia v obci Svinná majú veľmi dlhú tradíciu, napokon tak, ako hádam vo všetkých vidieckych sídlach. Významnou mierou sa pod ne „podpisovali“ aj hasiči, ktorí boli usporiadateľmi kultúrnych podujatí, a teda aj fašiangov prakticky od svojho založenia, teda od roku 1884. Ako to bolo v počiatkoch, o tom sa historické záznamy, žiaľ, nezachovali, hovoria však o tom, že v roku 1927 usporiadali dve tanečné zábavy. Či jedna z nich bola aj fašiangová, to sa už nespomína. Ale možné to je.
   Prvá konkrétna zmienka o fašiangovej zábave vo Svinnej je z roku 1936. Usporiadali ju hasiči v hostinci Gerharda Adamoviča a po prvý raz sa na nej predstavili fašiangové masky. Ich popis sa nezachoval, zachovala sa však informácia, že o rok neskôr na ďalšej fašiangovej zábave hrala aj populárna kapela z Trenčína, ktorú viedol nemenej populárny Karol Pádivý.
   Aj v ďalších desaťročiach sa tradícia fašiangových zábav vo Svinnej udržiavala vďaka miestnym hasičom a v sedemdesiatych rokoch, keď na ich uskutočnením neraz visel dramatický otáznik „posilnený“ Damoklovým mečom, miestni obyvatelia, naučení na tento druh zábavy a nedočkavo vyčkávajúci, či aj v príslušnom roku budú „fašángi“ zvykli s obavou v hlase vravievať: „Keť ich hasiči neurobá, fašangi ver nebudú.“ A veruže vždy boli, hoci v spomínaných sedemdesiatych rokoch sa chvíľami len tak „lepili“, ale boli. V roku 1980 sa však zorganizovala silná skupina nadšencov (ako inak hasičov, v tom období požiarnikmi nazývaných), ktorá začala dávať fašiangovým tradíciám určitú koncepciu a v nej vytrvala, pravda, s určitými personálnymi obmenami až do súčasnosti. V ostatných rokoch už nik ani len nepomyslí, že by sa fašiangy vo Svinnej neuskutočnili.
   Konajú sa dva dni a pozostávajú teda z dvoch častí – v sobotu sa koná sprievod fašiangových masiek obcou a v utorok pred popolcovou stredou pochovávanie basy. Nuž a ako to všetko prebieha?
 
Fašiangová sobota – SPRIEVOD MASIEK:
   V sobotu ráno sa na „hasičárni“ zídu tí, ktorí sa podujali, že sa preoblečú do fašiangových masiek (sú to výlučne mládenci a muži) a statočne absolvujú tých približne 11 kilometrov, čo je dĺžka všetkých ulíc v obci. Ich organizátorom, stmeľovateľom a akýmsi krstným otcom je posledných asi dvadsať rokov súčasný tajomník hasičského zboru Stanislav Broska. Zamaskujú sa, navzájom si pomôžu, pričom po mnohé roky im „dvorného“ maskéra robil Jozef Rychtárech, ktorý si na tento účel po celý rok starostlivo zadovažoval a pripravoval rôzne maskérske prípravky.  Masiek, teda maškár je každoročne asi dvadsať a ich zloženie sa v ostatných rokoch viac-menej stabilizovalo. Medzi najtradičnejšie a najstabilnejšie patrí cigánka, bubeník, či šašo s historickým detským kočíkom, ktorý zberá výslužky, ba i kominár a krava tvorená dvoma obetavcami. Za tie desaťročia fašiangov sa v sprievode striedali všelijaké maškary a hasiči si masky zväčša zhotovujú sami. Začiatkom osemdesiatych rokov si kostýmy zopár ráz požičali z divadelnej požičovne kostýmov v Martine, ale keďže ekonomika velila inak, začali si ich vyrábať sami. Veď to nie je na jediný rok. Pravdaže, tu i tam pomôže s prípravou matka, manželka či iná šikovná príbuzná.
   V sedemdesiatych rokoch bol súčasťou fašiangového sprievodu masiek vo Svinnej aj voz ťahaný párom koní, kde sa ako „kočiši“ osvedčili Jozef Čačko st. a František Kyta. Za vozom bolo naviac dômyselne upevnené koleso, ktoré sa pohybom voza otáčalo okolo svojej osi a na ňom „tancovali“ dve figuríny – muž a žena. Na voze sa viezla skupinka muzikantov, ktorú tvorili harmonikár či harmonikári, „bubeník“ s ozembuchom, prípadne trubkári. Neskôr chodili muzikanti pešo, v ďalších rokoch dve „maškary“ – bíreši ťahali rajtár (zariadenie starých roľníkov slúžiaci na triedenie zrna a pliev, inak nazývané aj vejačka), na ktorom bola umiestnená „centrála“ napájaná batériami a z nej znela reprodukovaná hudba. V posledných rokoch síce rajtár ťahajú tiež, ale moderna zasiahla aj do tejto sféry a hudobná aparatúra je umiestnená v hasičskej Avii, ktorá doprevádza chodiace maškary. Slúži súčasne aj ako „zberné“ vozidlo – či už na „vyfašiangovaný“ žuvaný alebo tekutý proviant, prípadne na odpočinok z rôznych dôvodov unavenej tej-ktorej maškary. Veď – všeličo sa stáva... Ďalšou technickou súčasťou sprievodu masiek je aj delo, ktoré ťahá skupinka vojakov, ba podľa „frčiek“, čiže hodnostných označení nižších a možno aj vyšších dôstojníkov. Z dela sa samozrejme aj  (ne)bezpečne strieľa, nuž ale musia to byť zvláštni vojaci či „lampasáci“ v tej fašiangovej Svinnej, keď sa pustia ostreľovať aj miestne reštaurácie. Vídal to svet – vojaci a strieľať po krčmách ...
   Trasa sprievodu masiek vedie ulicami obce, každý rok sa smer čiastočne obmieňal, aby sa vždy ráno a vždy popoludní nebolo v tých istých častiach obce, teda, aby aj občania mali určitú zmenu, ale v ostatných rokoch sa smer viac-menej stabilizoval a odklony po jednotlivých uliciach sú len minimálne. Tento variant sa, zdá sa, viac osvedčil, pretože občania si už zvykli, že v približnú hodinu „striehnu“ masky v tej lokalite, kde bývajú.
   V čele sprievodu kráča bubeník (už nie obecný ako kedysi), ktorý bubnovaním dáva najavo, že sa blížia fašiangové masky. Do dvorov zväčša vchádzajú mnísi, „istia“ ich kat či mušketieri, tí zavinšujú príjemné fašiangy a pozvú domácich na pochovávanie basy. Ústne a v ostatných rokoch pozvanie vylepšujú aj „papierovým befelom“. Nesú so sebou aj „múdru knihu“, či pokladničku v inom tvare, to keby sa domáci rozhodli prispieť na „oferu“, aby svoj milodar mali kde vhodiť. Domy neobídu ani cigánky, ktoré sa snažia azda každého muža presvedčiť, že to decko, ktoré nesú na rukách je jeho. Nuž a treba ho aj nachovať, na oblečenie prispieť, ba veru ani ona, to ako mať-cigánka predsa nemôže chodiť v roztrhaných a ufúľaných „háboch“. Veď má  svoju úroveň, či nie? V duchu doby sa posledné roky zvyknú pritmoliť do sprievodu aj bezdomovci či žobráci. Raz darmo – „vývoj“ sa uberá aj týmto smerom...
   Špecifickým miestom zastavenie sa a šantenia masiek v šesťdesiatych, sedemdesiatych a čiastočne i osemdesiatych rokoch bola železničná stanica vo Svinnej. Vtedy ešte vlaky premávali v hustejších časových intervaloch a maškary si starostlivo ustriehli, aby sa dostali k železničnej stanici v čase príchodu jedného u nich. Že zabávali aj cestujúcich vo vlaku, to snáď netreba ani pripomínať. Vtedy vždy prišlo akosi zle krave, ktorá sa voľky-nevoľky  zvalila pred stojaci vlak. To aby náhodou výpravca nevypravil vlak aj s maškarami do najbližšej stanice.
   Ďalším osobitým miestom je hlavná cesta z Trenčína do Bánoviec nad Bebravou, po ktorej musia prejsť pri presune z jednej časti obce do druhej. Väčšina vodičov to rešpektuje, pristaví sa, s maskami pošpásuje a nechtiac si tak spríjemnia jazdu. A ak sa k ním poblíž dostane kominár, razom majú čiernu značku na tvári. To aby nezabudli, že fašiangy vrcholia.
   Medzitým skupina „civilistov“ z radov hasičov pripravuje na požiarnej zbrojnici „desátu“, teda menšie občerstvenie, aby sa nositelia masiek posilnili pred ďalšou etapou chodenia po obci, pretože „svačina“ býva spravidla v polovici trasy. Po skončení si všetci vedno s úľavou sadnú tam, kde začínali, teda na „hasičárni“ a „prípravovňa stravy“ im zhotoví tentoraz riadne hody. Zaslúžia si. Veď zabavili občanov, spríjemnili im fašiangy a udržali beztak vymierajúce tradície. Pripraviť hostinu nie je až taký problém, veď vďační domáci gazdovia im okrem „nežuvaného“ pribalia i čosi pod zub – tu vajíčka, tam klobásku alebo slaninku, tu dajakú cibuľku, či trocha masti. Uznáte, že z toho sa dá pripraviť napríklad chutná praženica. Už ju len prisoliť...
  
 
Fašiangový utorok – POCHOVÁVANIE BASY:
   Druhou časťou fašiangových zvykov vo Svinnej je pochovávanie basy, ktoré sa uskutočňuje v utorok pred popolcovou (škaredou) stredou v priestoroch spoločenskej sály kultúrneho domu. Prvou časťou je, akože inak, tancovačka, nech sa ešte národ vyblázni, vyšantí a vyskáče, lebo keď sa už basa pochová, nastane dlhý, štyridsaťdňový pôst.
   V rámci tancovačky, skôr už v jej závere sa ešte rozdelí fašiangová krava. Keď ju „mäsiar súci ľahko zrúci“, krava sa rozdelí, rozporciuje a rozdelí prítomným. Lež nielen tak. Hlavný „mäsiar“, ktorým je už vyše 40 rokov hasičský veliteľ Miroslav Panáček, prečíta každému vtipne zveršované lotroviny a prešľapy, ktoré počas roka spáchal a na základe toho mu pridelí určitú časť fašiangovej kravy. Pri vymýšľaní veršovačiek mu veľmi aktívne a tvorivo sekundujú bývalý starosta obce Ľudovít Kyselica a strojník hasičského zboru Jozef Filko. Predtým, ešte počas svojho „tvorivého“ života to bol aj Anton Dovičin, ktorý mal takéto vylomeniny a pestvá azda aj v krvi. Zábavy a smiechu je pritom neúrekom.
   Potom už nasleduje samotný obrad pochovávania basy, ktorý má nasledovný priebeh:
   V úvode príde celý smútočný sprievod v čele s farárom, organistom a „spevárom“, ktorých doprevádza kostolník. Za nimi štyria funebráci nesú na márach sviatočne „oblečenú“ basu, čo idú pochovať, máry „vyzdobené“ smútočnými vencami, sprevádzajú ich štyri smrtky, či skôr „plačky.“ Niekoľko razy prejdú pred „smútiacim“ davom a farár ho „posvätí“ vodou. Basu postavia na čestné miesto a začína sa „pohrebný“ obrad, ktorý má tento scenár (jeho vznik sa odhaduje približne pred polstoročím):
  
   Inkvedére:
   (pieseň na melódiu „Od Trenčína bystrá voda pretekala“)
 
1.      Inkvedére, kto to klope na tie dvere.
/: Ukrutná smrť pri nich stojí
                našu basu vziať sa strojí, len sa bojí :/
2.      Počkaj ty smrť, postoj že si, oddýchni si
/: a ja nemám kedy státi
    pre koho som prišla, toho musím bráti :/.
 
(Spevavo odriekané)
Farár (F): Domine, domine, čo to buchoce v komíne.
Organista (O): Čo by buchotalo, veď nám všetko pokapalo.
F: Dolóres, dolóres, naučia ťa v pekle móres.
O: Na mňa sú moc krátki, za štyridsať dní som zasa spátky.
F: Ach ty basa naša, tancovala pri tebe celá chasa. Včera som ťa chytal za   kolená, dnes si už na márach vystrená.
O: Budeš ma chytať len za uši, lebo za kolená, to sa vraj nesluší.
F: Lúčime sa s tebou, milá basa, lebo si narobila naším starým dievkam a mládencom hodne nešťastia.
O: Času je vždy habadej, veď aj po pôste je nádej.
F: Keby si nebola toľko pila, bola by si ešte žila.
O: Aj tak mi to neporadí, pretože sme kamaráti.
F: Dolóres, dolóres, naučia ťa v pekle móres. (okadiť, zazvoniť).
F: (hovorene): Intentacione, kto nemá lístok, nech si kúpi na štacióne.
 
(Pieseň)
Nastala nám, ľudia, smutná hodina, už nám naša milá basa umrela.
Umrela, umrela, kde duša pôjde, takú prechľastanú Peter nepríjme.
Pred nami už leží ako kus dreva, bubeník hovorí, tak ti je treba.
Vždycky si nám bola dobrou priateľkou, ťažšie sa lúčime ako s frajerkou.
Sviňanské dievčence nenariekajte, radšej si mládencov viacej všímajte.
Prestaňte mládenci, chodiť na vidiek, na vaše bolesti je aj v Svinnej liek.
Aj vy staré baby, od vás sa lúčim, všetkých starých vdovcov vám tu poručím.
Neroňte tak slzy, neplačte nahlas, však tí starí vdovci pôjdu len za vás.
Lúčim sa aj s vami, všetci moji milí, spolu sme hrávali, spolu sme pili.
Aj vy, milí lumpi, zbohom vám dávam, zbytok páleného vám zanechávam.
Už ide do hrobu, nechce sa jej žiť, než ju pochováme, dajme jej napiť. (Pauza).
Zbohom tu spočívaj, basa premilá, aby si sa k Veľkej noci zobudila.
 
(Spevavo odriekané)
F: Ešte som ti včera chytal rúčky, dneska ti už horia sviečky.
O: Môžeš ma chytať aj za krk, dnes tu ležím len tak na frk.
F: U lipy spí Rus, pláva laty kus, tu per, tam per, kúp si práčku, budeš mať čas na ihračku.
O: Aj vol o ker nos trel.
F: Včera som videl smrtku a dnes si nám narobila toľko smútku.
O: Nebojte sa moji milí, objavím sa v pravej chvíli.
F: Cinkum do dierum vo tme ...
O: Nenájdeš ma po tme ...
F: Evangelia svätého Marka, hnevala sa straka na raka, že jej mladé z hniezda vyvláka.
O: To sa jej nepodarí, chytíme ju hneď po jari.
F: Sláva – kto je opitý dobre spáva, starý krpec, nový remeň, až na veky vekov áááámen. (zazvoniť – okadiť).
F (hovorene): Dolores in ferni, babka pradú doma cverny a dedko leží napitý medzi dvermi.
 
(hovorene)

Výňatok z evanjelia svätého Slopáka

Tento človek neni človek, čo rozum potratil,
keď sa zbytočným nápojom na hovädo obrátil
a jak spadne do kaluže, bude posteľ jeho
aj svine tam líhajú z obyčaja svojho.
Môže to byť ešte človek, čo na vlastnú škodu
slope to pálenčisko jako hovädo vodu?
Vôl vie, kedy má dosť pitia, bárs je to tvár nemá
ale pitie týchto lumpov konca kraja nemá.
Aj strom vyschne keď koreň má príliš veľkú vlahu
a korheľ sa nenazdá a zdravie  má v ťahu.
Ľadvenice prechľastané, pečeň ako kameň
ani sa nenazdá a už je s ním amen.
 
(Pieseň)
Už sa fašiang končí, prichádza k nám pôst, nezadržíme ho jak kravu za chvost.
A k tomu všetkému basa premilá, svoje vyhrávanie dneska skončila.
Kto by si pomyslel, že takto skončí, že nám dnes večer päty otrčí.
Basistovi všetci prajeme sústrasť, keď nemôže hrávať, môže sa ísť pásť.
Kapelník tiež stojí celý zronený, čože si poradí, keď basy neni.
Všetkých muzikantov stihol veľký žiaľ, každý liter borovice vyslopal.
Všetci pozostalí však starosť majú, jak chuderu basu dnes pochovajú.
Škoda by jej bolo v tmavom hrobe hniť, chudera, mohla by sa tam rozglejiť.
Spopolniť ju treba, zišlo im na um, škoda, že nemáme krematórium.
To ale prekážkou pre obrad neni, Resto ten  ju spáli dole v kúrení.
Hoci je nám ľúto teba velice, odprevadíme ťa len do pivnice.
Tak teda je basa už s tebou ameň, nič z teba nebude,  len veľký plameň.
 
(Spevavo odriekané)
F: Evangélia svatého Lukáša, keď jeden druhému za ženu zakáša.
O: Veru, veru, veru jak ťa chytia, tak ťa zderú.
F: Za onoho času, keď nemala kukurica klasu a sviňa ocasu ...
O: Nebolo dosť kukurice, hľadajte si len vdovice.
F: Dolores, dolores, naučia ťa v pekle móres. (zazvoniť – okadiť).
F (hovorene): Aby nebola psina, dajme jej naposledy trochu vína.
 
(pieseň na melódiu „Májová noc“)
Odišlo šťastie za hory, odišla aj moja mladosť,
/: aj basu srdce zabolí, keď musí od vás odísť :/.
 
Až budem v tmavej jame hniť, príď sa aspoň raz pomodliť
/: pomodliť sa mi za dušu a prines mi na hrob fľašu :/.
 
Spánok nebudem mať dlhý, celkove len šesť týždňový
/: za ten čas fľašu vyprázdnim a svieža sa k vám vrátim :/.
 
(Spevavo odriekané)
F: Pochovajme toto telo, čo celú noc krásne hralo, pochovajme pozostatky, za rok prídu zasa spátky.
O: Povoľte jej trochu struny, lebo jej to ešte brní.
F: Evangélia svatej Lucie, málo je tých ľudí, čo dneska nepije. Evangélia svatej Doroty, nevieme čo máme robiť od dobroty, nosili sme sukne mini, teraz to zmenili, nosíme zas rifle, džínsi, nemáme sa chváliť čímsi, že na veľké bruchá a tučné rite, Peržanka nestačí utkať nite.
O: Teraz je to zasa v móde nohavice na dve piade.
F: Evangélia svatého Lukáša, keď jeden druhému za ženu zakáša. Pane drahý Pane, popľuj si na dlane, až ťa pri nej manžel chytí, vyplatí ťa po riti.
O: Keby ťa chytil pri žene, máš po konci, drahý pane. Jak v Trenčíne jeden Brňák, prišiel pri tom o svoj švrňák.
F: Ach ty basa naša, tancovala pri tebe všetka chasa (zazvoniť – okadiť).
 
(Pieseň)
Už je po fašiangoch, ide Veľká noc
čo budeme robiť cez ten dlhý pôst.
Kladivo aj kliešte horko plakali,
že takého smútku ešte nemali.
Dali by jej zvoniť, ale nie hodná,
lebo si tu leží ako kráľovná.
Všetci to hovoria, že to treba tak,
toľko si frflala, až ťa trafil šľak.
A preto vy ženy nefrflite na nás,
ak neprestanete, šľak trafí aj vás.
A vás, milí lumpi, z toho zármutku
nech nemusia zobrať až na záchytku.
Všetci z mokrej štvrte s basou sa lúčia,
zakiaľ ich do basy pekne nestrčia.
(okadiť, zazvoniť.)
 
(chór spieva)
Už idem spočívať, na vás si spomínať
V tichu ma ukryte, dobre si vypite.
Vypite si mierne, nech to s vami nehne
/: vy sviňanská chasa, tak sa lúči basa :/
 
 
(hovorene)
           „Vážení a milí, fašiangy sme ukončili, modlite sa cez celý pôst, čo ste boli opitý dosť, aby ste neprišli o svoj chvost.
            Preto vám prajem všetkého moc a príjemnú dobrú noc.“
 
Celý obrad je sprevádzaný plačom „plačiek“ či smrtiek a funebráci stoja skormútene čestnú stráž. Po pohrebnom obrade ju opatrne vezmú a v sprievode, ktorý má rovnaké zloženie i postupnosť ako pri príchode, odnesú basu na „pôstny odpočinok.“
 
                                                                                              Spracoval: Ing. Jozef PÁLENÍK

 

Fašiangy

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ


 
 
Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ


 
 
Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ


 
 
Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ


 
 
Fašiangový sprievod obcou

Fašiangový sprievod obcou
Autor: DHZ

Fašiangový sprievod obcou 1983

Fašiangový sprievod obcou 1983
Autor: Peter Sozanský

Pochovávanie basy

Pochovávanie basy
Autor: DHZ

Pochovávanie basy

Pochovávanie basy
Autor: DHZ


 
 
Pochovávanie basy

Pochovávanie basy
Autor: DHZ

Pochovávanie basy

Pochovávanie basy
Autor: DHZ

Pochovávanie basy

Pochovávanie basy
Autor: DHZ

Pochovávanie basy

Pochovávanie basy
Autor: DHZ


 
 
Pochovávanie basy

Pochovávanie basy
Autor: DHZ


 

dnes je: 22.7.2019

meniny má: Magdaléna

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka