Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Malá Neporadzka

Malá Neporadzka si v tomto roku pripomína 560 rokov prvej písomnej zmienky

 
 
   Ak sa povie vo Svinnej (v miestnom nárečí) „iďem na Neporacku“, ale ten či onen občan „býva na Neporackej“, všetci domáci a mnohí z okolia vedia, že reč je o časti obce, ktorá leží severne až severozápadne od „hlavnej“ obce Svinná a prakticky je s ňou spojená. „Oddeľuje“ ju len  cesta I. triedy č. 50 a ešte čosi – do roku 1924 osobitná história. Do spomínaného roku totiž bola Malá Nepradzka samostatnou obcou so všetkými náležitosťami, čo k obci patrili. Vtedy, po 478. rokoch od prvej písomnej zmienky, sa stratila z mapy Slovenska, nie však z myslí a sŕdc občanov. Pozývam vás na malú historickú prechádzku po tejto bývalej obci, aby sme si aspoň v skratke pripomenuli jej „nedožité narodeniny“ – okrúhlych 560 rokov.
   Bližšie sa o Malej Neporadzke dočítate v monografii o obci Svinná, ktorej vydanie pripravuje obecný úrad v spolupráci s autorom tohto príspevku v roku 2007.
 
História
 
   Vznik obce Malá Neporadzka, podobne ako vznik takmer každej slovenskej obce, nemožno presne určiť. Nedá sa dopátrať, kedy sa príslušná časť zeme začala osídľovať, a tak sa ako pomocné kritérium o históriách slovenských obcí uvádzajú prvé písomné zmienky. Tá o Malej  Neporadzke je stará 560 rokov, datuje sa teda rokom 1446.
   Podobne ako vo Svinnej, aj tu mal trojpoľné hospodárenie a jarmočnými mestami boli Trenčín vzdialený na míľu zeme a Bánovce vzdialené 2 hodiny cesty. Občania chovali ovce a kravy, ktoré voľne pásli v Dubovom háji a napájali v potoku Cipec. Drevo, najmä brezové, dostávali z rovnakých panstiev ako obyvatelia Svinnej. V Malej Neporadzke neboli vinohrady ani mlyn. Močidlá boli v chotári, ale na močenie konope mali aj kaluže vo dvoroch. Na celom grunte mali 25 volov. Ako desiatok panstvu dávali obilie, po 20 vajec a od celej dediny 1 teľa.
 
Názvy
 
   Postupne s historickým vývojom a spoločenskými zmenami sa menili aj názvy obce, z ktorých sú známe tieto:
   1446 – Villa Neporaczka
   1480 – Predium Neporaczka
   1516 – Kysneporaz
   1773 – Kis-Neporacz, Male Neporadcze
   1786 – Kisch-Neporacz
   1808 – Kis-Neporácz, Ňeporácka
   1863 – 1902 – Kisneporác   
   1907 – 1913 – Kisbercsény
   1920 – Malá Neporadzka
   V minulosti obyvatelia Malej Neporadzky, ktorej nadmorská výška je 259 m, používali názvy chotárov, ktoré boli pre nich všeobecne známe i vžité a slúžili na vynikajúcu orientáciu častí obce, ale aj ostatného územia. Dnes sa už mnohé z nich prestali používať a pretrvajú iba v mysliach najstarších občanov a v archívnych materiáloch. Boli a čiastočne ešte aj sú to tieto chotárne názvy:
Cipec, Pod brehy, Jamy, Za lúčky, Neporadziansky háj (v súčasnosti azda najznámejšia lokalita uvádzaná v miestnom nárečí ako „Neporacký“ alebo „Neporadžanský“ háj), Zácestie, Srvačené, Podelené, Priehon, Spoločné, Medzi potoky, Mladina, Široká, Kliny, Doliny, Predné štvrtky, Zadné štvrtky, Agátina, Biele kopanice.
 
Pečať
 
   Svoju pečať mala aj obec Malá Neporadzka. je to pečať priemeru 30 mm, datovaná rokom 1733. V obraze na štvoroblúkovom pečatnom poli vyrastá zo zeme ruža so štyrmi listami a s jedným kvetom. Kolopis: SIGILLVM . PAGI . KIS NEPORATKA . 1733. Toto pečatidlo používali ešte v roku 1878.
 
Obyvateľstvo
 
   V roku 1548 sa v obci Kis Neporác spomínajú traja želiari.
   Urbár z roku 1770 uvádza, že v obci Malá Neporadzka bol richtárom Juraj Rešetka a prísažný Juraj Mokráň.
   V roku 1820 sa v obci uvádzajú tieto mená občanov: Gregor Mokráň, Ondrej Sedlák, Michal Sedlák, Andrej Sedlák (2 x), Adam Gregor, Gregor Gregor, Michal Rešetka, Gregor Rešetka, Ján Bartoš, Michal Bartoš, Michal Palák.
   V roku 1840 žilo v Malej Neporadzke 103 obyvateľov.
   V roku 1873 mala obec 14 gazdov a richtárom bol Ján Mokráň. V tom istom roku nastala komasácia obce, čo obyvatelia uvítali, okrem dvoch gazdov.
   V roku 1877 bol majetok obce Malá Neporadzka 365 jochov, 1153 siah a čistý výnos dediny bol 845 zlatiek 58 grajciarov. Obec mala 18 malých vlastníkov pôdy, spolu tu žilo 118 obyvateľov v 14 domoch, ktorí chovali 6 koní, 20 volov, 21 kráv, 30 svíň a 3 kozy. Neboli tu remeselníci a v obci nebola ani krčma. Fara pre Malú Neporadzku bola v Malej Hradnej a pošta v Jastrabí.
 
Výstavba
 
   Budovateľské pokroky sa začali vo Svinnej v roku 1933, kedy bola zavedená elektrina, no vtedy už Malá Neporadzka nebola samostatnou obcou. Na jej území však v roku 1971 postavili a uviedli do činnosti sušičku obilia a zelených krmovín. O jedenásť rokov neskôr bol postavený na cintoríne dom smútku.
   Treba však pripomenúť, že v rokoch 1922 – 1923 bol vo Svinnej postavený kostol, ktorý stavali spoločne veriaci Svinnej a Malej Neporadzky. O rok neskôr už doň chodili ako veriaci jednej obce. Aj prvé futbalové ihrisko bolo postavené v časti vtedy už bývalej Malej Neporadzky, pod cintorínom, kde dnes stojí administratívna budova poľnohospodárskej spoločnosti.
 
 
 
Remeselníci
 
   Už v roku 1673 sa v obci Malá Neporadzka spomína obuvník, 2 kolári, kováč a mäsiar. V roku 1897 vznikla potreba rozšíriť triedy a zväčšiť okná vo vtedajšej škole. Drevo mali dodať občania Svinnej a Malej Neporadzky rovnakým dielom. Výrobou bol poverený stolár Jozef Illa z Malej Neporadzky.
   Neskôr, keď sa táto obec administratívne pričlenila ku Svinnej,  žili a pracovali na jej území ďalší remeselníci. Jedným z najznámejších bol stolár Daniel Illa, ktorý vyrábal aj rakvy. Z ďalších remeselníkov sa spomína obuvník František Peichel, kolár Ján Mokráň, murár Vincent Mokráň, či hostinskí Štefan Košík a Michal Rešetka, ale určite by sa dalo spomenúť si aj na ďalších.
 
Cirkevné dejiny
 
   Korene cirkevných dejín bývalej obce Malá Neporadzka pravdepodobne siahajú až kdesi k jej vzniku, vari ešte pred prvú písomnú zmienku, čo však nemožno vierohodne historicky doložiť. Možno však predpokladať, že už vtedy sa ľudia zhromažďovali, spoločne modlili, ba hádam existovali aj náznaky nejakých cirkevných obradov.
   Konkrétne fakty sa nachádzajú vo vizitáciách, a to v staršej z roku 1767 a v novšej z roku 1798. V nej sa uvádza, že v tomto roku mala Malá Neporadzka 58 veriacich schopných spovede, 24 detí a 21 manželských párov.
   Veriaci (aj) Malej Neporadzky sa museli neraz finančne „angažovať“ aj vo vzťahových záležitostiach voči farnosti Malá Hradná, kam chodili na bohoslužby, spravidla pešo, najmä v nedeľu a vo sviatok cez Kostolnicu, Solovinu, Horné kopanice a Malohradňanský potok ku kostolu. V roku 1873 napríklad organista v Malej Hadnej nechcel hrávať, pretože mal malý plat, a tak sa richtári jednotlivých filiálok, medzi nimi aj maloneporadzkej dohodli, že sa mu budú na plat skladať. Malá Neporadzka, kde bol vtedy richtárom Jozef Zajaček, dala 5 zlatých.
   Kostol vo Svinnej stavali vtedajší veriaci Svinnej a Malej Neporadzky (dokumentuje to aj nápis nad vchodom), a po rozmanitých peripetiách sa ho v roku 1923 podarilo dostavať. Vysvätený bol 11. novembra 1923 Dr. Karolom Kmeťkom.
   V katastri Malej Neporadzky stojí aj jedna z dvoch kaplniek v obci Svinná, no zdá sa, že táto je staršia. Rok jej postavenia sa uvádza 1900. Je však domnienka, že bola postavená ešte skôr, pretože najstarší občania uvádzajú, že stojí „odjakživa“.
   V roku 1798 sa uvádza aj existencia dreveného kríža s alumíniovým korpusom na spoločnom cintoríne obcí Svinná a Malá Neporadzka. Povinnosťou oboch obcí bolo, aby ho spravovali a opravovali.
    Autentické záznamy nepochybne potvrdzujúce existenciu krížov v Malej Neporadzke sa zachovali z rokov 1900 a 1902. Obe „písma“ boli vlastne žiadosťami o príspevok a schválenie krížov, čo bolo následne, s dátumom niekoľko dní neskorším „Vrchnosťou“ schválené a potvrdené.
   Na území Malej Neporadzky stoja v súčasnosti 4 kríže: 1. Kríž v predzáhradke J. Balaja  postavil v roku 1949 Rudolf Loviška. 2. V poli za cintorínom „na Svatej“ stojí dubový kríž datovaný rokom 1961, ktorý tiež postavil Rudolf Loviška. 3. Kríž na cintoríne je postavený v roku 1968 a zhotovil ho Peter Kyselica. 4. Kríž pri maloneporadzkej kaplnke je datovaný  rokom 1980.
Zvony
 
   Vo vežičke spomínanej kaplnky je zvon, ktorý sa volá „sv. Mária“ a tento názov je na ňom aj odliaty. Pochádza zo zvonolejárskej dielne Pavla Ranka v Trenčíne a odliaty bol v roku 1919. Okrem názvu a roku je na ňom odliaty nápis: „Lati Trenčine ot Ranko Pavla“ a pod ním odliata veta: „Ku cti a slavi Božej dala spravit obec Mala Neporacka R 1919.“
   Aj na zvonoch, ktoré sú vo veži farského kostola a ktoré tiež odlial Pavel Ranko, sa spomína bývala obec Malá Neporadzka. Je na nich odliaty nápis: „Povstal som z milodarov rímsko-katolíckych veriacich z obce Svinná a M. Neporadzka.“
 
Poľnohospodárstvo
 
   Jednotné roľnícke družstvo Malá Neporadzka vzniklo v roku 1957, kedy väčšina súkromne hospodáriacich roľníkov vstúpila do tohto novo vzniknutého spoločenstva. Predsedom JRD bol Emil Heger. Toto Jednotné roľnícke družstvo malo maštale v stodole Jozefa Mokráňa a ošípané vo dvore predsedu. V roku 1960 boli zlúčené JRD Svinná a JRD Malá Neporadzka do jedného JRD Svinná.
   V súčasnosti pôsobí v časti Malá Neporadzka aj urbárske spoločenstvo, ktorého predsedom je A. Hikel.
   V časti Malá Neporadzka je situovaná aj pestovateľská pálenica, ktorá je pokračovaním súkromnej pálenice Michala Rešetku, neskôr ju viedol Ivan Rešetka, po jeho smrti vedenie prevzal jeho syn Ivan Rešetka ml. V nej si môžu pestovatelia „pretaviť“ svoju ovocnú úrodu na príslušné destiláty.
 
                                                                                                                   Jozef Páleník

 

V knihe Slovenské pečatidlá som našiel odtlačok najstaršej známej pečate obce Malá Neporadzká, podľa ktorej som sa snažil vytvoriť "erb". A tu sú ukážky:

                                                                                                                            Ing. Jozef Illa

 

 

 

 

 


 

dnes je: 24.9.2019

meniny má: Ľuboš, Ľubor

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka