Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Osobnosti obce

Osobnosti obce

ThLic. Ján Haranta

ThLic. Ján Haranta

básnik a prekladateľ *3.12.1909 +27.3.1983

ThLic. Ján Haranta sa narodil ako syn garbiara v Turzovke, v lone prekrásnej kysuckej prírody, ktorú celý život obdivoval a venoval jej veľa priestoru aj vo svojej básnickej tvorbe. Ľudovú školu vychodil v Turzovke, v rokoch 1921 - 22 študoval na Reálnom gymnáziu v Žiline, v rokoch 1922 - 28 v Nitre a v rokoch 1928 - 29 v Levoči. V r.1929 - 35 študoval na filozofickej a teologickej fakulte v Strasbourghu. V roku 1940 zložil profesorské skúšky v Nitre.
V roku 1935 pôsobil ako kaplán v Krásne nad Kysucou, potom ako správca fary v roku 1936 v Kotešovej, v rokoch 1937 - 40 bol kaplánom v Trenčianskej Teplej a v r.1940 - 42 v Trenčíne. V r.1942 - 50 bol profesorom gymnázia v Žiline. Ako správca fary pôsobil v r.1950-53, v r. 1953 - 63 v Zákopčí a posledných 20 rokov do svojej smrti vo Svinnej.
Literárne pracoval už ako stredoškolák. Básne uverojňoval v novinách a časopisoch Rozvoj, Svojeť, Slovenská krajina, LUK, Vesna, Elán, Slovenské pohľady, Verbum, Kultúra, Nová práca, Obroda, Smer, Plameň, Katolícka jednota, Nová žena, Slovenská politika, Trenčan, Trenčianske noviny, Katolícke noviny, Kultúrny život v kalendároch Náš priateľ a Pútnik svätovojtešský. Mnoho kázní a časových úvah uverejnil v Katolíckych novinách a v Duchovnom pastieri. Publikoval však aj v iných periodikách. Knižným debutom "Mystérium baladické" (Trnava, 1933) vnášal do náboženskej tematiky sociálny akcent. Výrazovo je ovplyvnená symbolizmom a poetizmom. Z básni cítiť silné subjektívne zaujatie autora, ktorému ide aj o vyjadrenie postoja k spoločenským otázkam. Potvrdila to aj druhá básnická zbierka "Zem požehnaná" (Martin, 1940), kde do kontemplatívnej lyriky preniká bežný život a dramatické udalosti roku 1938. Druhá časť zbierky je básnickou adoráciou rodnej krajiny. Tretia zbierka "Klienti" (Martin, 1944) je plná vášnivého národného cítenia a básnických obrazov zo slovenských dejín.
Osobné zážitky a nový vzťah k ľuďom i krajine vyjadril v zbierke "V najkrajšej domovine" (Košice, 1947). Ďalšiu poéziu uverejňoval už len ako samostatné básne, ktorých bolo okolo 400. Mnoho básni zostalo aj v 7 rukopisných zbierkach: "Pútnik po zrúcaninách", "Miserere", "Piesne za vŕškami", "Pieseň lásky", "Kvapka rosy", "Víno slabých", "Kytica lúčov". V rukopisoch zostali aj poviedky "Spiatočníci" a "Krásne duše", ale aj eseje "Z milosti slova" a obsiahli súbor kázní, ako aj kniha "Svedectvá".
Okrem pôvodnej tvorby sa venoval aj prekladaniu z francúzštiny, latinčiny, slovinčiny, nemčiny a iných jazykov. Z francúzštiny preložil a vydal od Pierra L´Ermittea zbierku noviel "Potrebujeme ešte Boha?" (Trnava, 1940). Prekladal aj básne od Verlaina, Claudela a Péguyho. Zo svetovej náboženskej lyriky zostavil antológiu "O tebe spieva zem" (1943). Z češtiny upravil do slovenčiny populárnu mariánsku pieseň "Ó, matka Pána, matka rajských krás".
Je autorom textu aj jednej z verzií májovej piesne "Fatimská Ave". Spolu s Pavlom Gašparovičom Hlbinom a Jankom Silanom (vlastným menom Ján Ďurka), bol predstaviteľom katolíckej moderny.


 

Hugo Gross

 Hugo Gross

Akademický maliar *21.5.1894 +25.1.1971

Do roku 1913 študoval na Gymnáziu v Trenčíne, v rokoch 1913 - 1914 študoval na umelecko-priemyselnej škole v Budapešti ( prof. Š. Papp ), v rokoch 1920 - 22 v Prahe ( prof. Dítě a Susser ), v rokoch 1922 - 24 na Akadémii výtvarných umení v Drážďanoch ( prof. M. Felbauer ) a v roku 1925 vo Viedni. V rokoch 1918 - 20 žil na súkromnom pobyte v Mníchove. V rokoch 1925 - 1970 pôsobil ako slobodný umelec v Trenčíne.
V roku 1939 bol rasovo prenasledovaný, v roku 1944 bol účastníkom protifašistického odboja. Tvoril najmä krajinomaľbu, venoval sa však aj maľbe zátiší a portrétov. Hugo Gross vychádzal z lyriky ladenej farebnosti impresionizmu, získanej na stredoeurópskych akadémiách. Námety čerpal najmä z Trenčína a okolia, napríklad obrazy Drietomská dolina (1950), Krajina s mostom pri Bobote (1956), Pod Vršatcom (1956), Malá Hradná (1958). Združstevňovanie a práce na poliach zachytil napríklad v obraze Pred žatvou (1952). Časté študijné pobyty podnikal aj na Oravu, Liptov, do Tatier, ale aj do Maďarska a Talianska.
Jeho obrazy sa nachádzajú v expozícii Oblastnej galérie M.A.Bazovského v Trenčíne, v Trenčianskom múzeu, v niektorých verejných budovách a súkromných zbierkach.

Výstavy individuálne: Žilina 1925, Bratislava, Zlín (Gottwaldov), Košice, Ostrava, Luhačovice, Piešťany, Trenčianske Teplice 1926 - 1940, Trenčín 1933 (jubilejná súborná), 1964 a 1969 (súborné).
Výstavy kolektívne: členské výstavy slobodných výtvarných spolkov, príležitostné a tematické výstavy trenčianskych výtvarníkov (1955, 1963), Trenčín 1936, 1947 (s J. Holoubkom), Košice 1932 (s Ľ. Feldom a I. Oravcom), 1938 Bratislava.
Dielo: Polia (olej, 1920), Slepý muzikant (olej, 1921), Súčan (olej, 1931), Nezamestnaní v Trenčíne (olej, 1933), Trenčín (tempera, 1936), Podtatranská krajina (olej, 1946), Trenčín v červánkoch (olej, 1949), Pivonky v žltej váze (olej, 1955), Hydrocentrála Skalka (olej, 1956), Na Sihoti (olej, 1963), Žltý Trenčín (kvaš, 1968) a mnohé ďalšie.


 

 

 

dnes je: 23.9.2019

meniny má: Zdenka

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka