Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Slovo na úvod

Slovo na úvod

          Vážení  spolumajitelia, priatelia. Vítam vás na stránke Pozemkového spoločenstva urbárnikov obce Svinná.

          Na tomto mieste chce výbor pozemkového spoločenstva urbárnikov informovať vás, svojich členov a priateľov o živote nášho spoločenstva.

 

Kto sme?

          Sme spoločenstvo vlastníkov urbárskych lesov. Máme vo vlastníctve 78 hektárov lesa vo dvoch katastrálnych územiach, Svinná a Veľká Hradná. Dnes máme 118 členov a sami si hospodárime v našich lesoch.

 

Čo je to urbár?

          Mnohí z vás si iste kladú otázku, čo to vlastne ten urbár, alebo urbárske spoločenstvo  je? Podľa zákona 97/2013 je to lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy a ktoré bolo založené za účelom spoločného obhospodarovania.

Ak si nalistujeme slovník cudzích slov, dozvieme sa, že slovo pochádza z latinčiny a je odvodené z latinského slova urbs - mesto, a urbarium - znamená mestská pozemková kniha.

Voľne sa toto slovo dá preložiť ako mestská pozemková kniha obsahujúca súpis poddanskej pôdy ( ktorej vlastníkom bol zemepán a držiteľom sedliak) a povinností  sedliaka voči zemepánovi.

 

Trochu histórie.

      Pretože sú to dokumenty a vzťahy ktoré dávno zanikli a dnešnému modernému človeku veľa nehovoria, na základe historických dokumentov a udalostí sa pokúsim objasniť  čas a dôvody vzniku dnešných urbárskych spoločenstiev na Slovensku.

Najstaršie urbáre na území Slovenska sú známe z 15. storočia.

Vznikali urbárske knihy, ktoré obsahovali register feudálneho panstva v rámci jednotlivých dedín. Takéto urbáre obsahovali podrobné súpisy sedliakov a želiarov v jednotlivých dedinách a ich povinných odvodov zemepánovi. Vznikali tiež cirkevné urbáre, v ktorých boli zaznamenané povinnosti poddaných voči cirkvi.  Sú to teda najstaršie písomné dokumenty o živote ľudu na našom území.

Aby ste si vedeli predstaviť, ako bol urbár  napísaný a čo obsahoval uvediem časť urbáru Bánovského panstva z roku 1649 prislúchajúcu obci Svinná.

Tento urbár bol napísaný po tom, čo v roku 1648 zomrel Gašpar Illesházy, majiteľ bánovského panstva a po jeho smrti si v roku 1649 jeho dvaja synovia Gabriel a Juraj rozdelili zdedené bánovské panstvo. No a ako si ho rozdelili, tak to sa dozvedáme práve z tohto urbáru.

No a tu je sľúbená časť urbáru:

                                                   

  Possessio Svinna

Sessiones coloniacales.

  Pars comitis Gabrielis: Johanes Markuš sess. 1, Andreas Kelleš sess. ½ (a) Daniel Mikušov sess. ½ = 1, Johanes Dálik sess. 1, Johanes Kmet ½ (a) Johanes Markuš ½ = 1, Adam Hornik sess. ½, Sovovska deserta sess. 1, Benedicti Hornik deserta sess. ½, Markušovska deserta sess. ½.

  Pars comitis Georgii: Johanes Palliak sess. 1, Johanes Kmet sess. 1, Georgius Hornik ½ (a) Vraniovske ½ = sess. 1, Andreas Bartoš sess. 1, Martinus Krajči sess. ½, Palakovska deserta sess. 1, Adamus Smatana deserta sess. ½, Kmetovska deserta sess. ½ e.

  Krajčovska deserta sess. ½ cessit do omin comiti Georgio, Andreae Kačinoviech populosa sess. ½ comunits cessit comiti Georgio. Slobodne richtarstvi dostalo se ze mlynom panu grof Gaborovi. Na misto toho richtarstvi slobodneho dostalo se panu grof Gyorgiovi slobodnictvi v Lehotie Bobotskej.

  Pars comitis Gabrielis: Georgius Markuš, Matuš Moravčik, Kelemenovsky pusty,Johannes Moravčik pusty.

  Pars comitis Georgii: Martinus Holub, Gabriel Kmet, Adamovsky deserta, Čakadajovska deserta.

  Kovač ma společne hrebiky davati.

Cinz Svinianov.

  Na svateho Jiri davaji od každej sessie per d. 38, na svateho Michala rovnym spusobem per d. 38, svatojakubskeho od každej sessie per d. 6. Na Vanoce davaji společne brava jedneho aneb zan fl.4, kolačuv 6 aneb za každy d.4, kohutov 6 aneb za každy d.8; učini fl.4 d.72. Na tento dluch od každej sessie pride dat per d. 34. Na Veliku noc davaji beranka 1 aneb zan d.40, vajec 40 aneb za každe tri d. 1, syruv 6 aneb za každy d. 12; učini fl.1 d. 25. V postie davaji společne hrachu quar. 1 aneb zan d. 40, semenca konopneho quar. 1 aneb zan d. 50, pšena quar. 1 aneb zan d. 60; učini fl.1 d.50. Na tyto dluhy: velkonočny, v postie pride od každej sessie dati per d. 19 ½.

  Vinohradskych od každej sessie maji dat per d. 75; hoštačni pak maji dat per d. 50. Ovsa osypneho od každej sessie maji dat per quartalia 1 ½, ječmenia tym spusobem každy od sessie per quar. 1 ½. Od roku 1636 maji davat žita osypneho od každej sessie per quar. 1 ½. Husarskeho ovsa od každej sessie maji dat per mett. 4; hoštačni pak maji dat per mett. 2.

  Dežmu z oviec, z kuos a z medu davaji od času Forgač Imricha. Z mladych barancuv dolni strana dava dežmu hradnianskemu panu fararovi, horni pak strana do kapitule nitranskej. Hajnici . . .Pusta krčma . . .

  Richtari maji jeden mlyn, v kterem povinni su krmiti bravi dva. Jestli to nevykonaji, povinni budu platit za každeho per fl. 4. Prace take povinen jest vykonavat všelijakove. Dostal se panu Gaborovi.

  Jsu tam potoky dva, v kterych sa nachazeji drobne ryby a raky, zahajene pod pokutu fl. 12. Jest tamže jeden les dubovy, Stary haj rečeny, zahajeny pod pokutu fl.12. Drv vozeni svobodne maji z Inovce pro svu domaci potrebu.

  Chotari maju z Jastrabany, Malo-nieporadzany, z Horniany, z Bobotiany, z Farkašku a obema Hradnami, o ktere žadnych svaruv nemaji.

  Od kotlikov palenych, kolik sej ich najdie, od každeho per tall. 1. Tkadledskych penezi . . .

  Vedle dokonani noveho davaji spoločne telat dvoje. Povinnen jest každy sedlak vydat piva ok. 3. Na kuchyniu povinnen jest od každej sessie dati každy husi 2, kopuny 2, sliepek 8, vajec 20; hoštačny hus 1, sliepek 4, kopun 1, vajec 10.

   Od kopanic davaji plat tento: Mikulaš Richtar hus 1, kopuny 5, sliepku 1 = d.70; Pavel Richtar za Jura Pažitnych kopuny 8, kura 1 = d.84; Adam Martinkoviech hus 1 = d.12; Juro Martinkoviech hus 1 = d.12;  Adam Dalik z Michalom Kanie hus 1 = d.12; Ondrej Bartoš kopuna 1,sliepku 1 = d.18; Jano Markuš hus 1, kopunov 2, sliepku 1 = d.40; Michael Palliak kopuna 1, sliepek 1 = d.18; Lacko Palliak hus 2, kopunov 2, sliepek 1 = d.60; Jano Sadlen d.34.

  Želari sve domy majici: Juro Kačin kopuny 3, kura 1 = d.34; Benio Hornik kopuna 1, sliepku1 = d.18; Petro Zlatnik z Hradnej hus 1, kopuna 1 = d.22; Martin Mazur husi 6, kopuny 4, sliepky 4 = fl1 d.44; Pavel a Juro Hornik za Michala Huniaka kopuny 3 = d.30; Jano Dalik husi 6, kopuny 4, sliepky 2 = fl.1 d.28; Jano Lopatka sliepka 1 = d.8; vdova Jura Palliaka sliepku 1, kura 1 = d.12; Jano Kmeth sliepku 1, kura 1 = d.12; Michael Krajči husi 2 = d.24; Martin Pažitny sliepku 1, kura 1 = d.12; Ondrej Kmeth hus 1, sliepku 1, kura 1 = d.24. Suma od kopanic fl.8 d.28.

  Od luk znovu vyrobenych tymto spusobem platia: Jano Kmeth d.24, Petro Markuš d.24, Jano Sova d.16, Ondrej Kmeth alias Hunia d.16, Michael Palliak d.24, Juro Palliak d.12, Martin Hoštak d. 12, Stephan Palliak d.32. Suma od luk fl.1 d.60.

  Jest tam jeden maly haj, za Lipovcem rečeny, ktery jest rozepri medzi Hradniany a Sviniany. Ten jest na pana zahajeny pod pokutu fl.12 od roku 1632.

 

Toľko úryvok urbára.

Originál sa nachádza v Štátnom archíve v Trenčíne a má 79 strán. Uvedený úryvok som prebral z knihy Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku.

 

Kedy a prečo vznikol urbár?   

       Presný dátum vzniku nášho spoločenstva sa už asi nikdy nedozvieme. Chcem vám ale priblížiť v skratke udalosti, ktoré predchádzali vzniku nielen nášho urbárskeho spoločenstva, ale všetkých spoločenstiev na Slovensku.

Zo štúdia historických dokumentov sa dozvedáme, že základy pre vznik terajších urbárov a urbárskych spoločenstiev položila urbárska regulácia cisárovnej Márie Terézie vyhlásená 23.januára 1767 a prevedená v rokoch 1770 – 1774.

Týmto tzv. „Milostivým urbárom“ sa panovníčka snažila priblížiť vojnami vyčerpanú monarchiu západným monarchiam. Keď v roku 1740 nastúpila na rakúsky trón, monarchia bola zadlžená po vojne s osmanskou ríšou a ona sama viedla vojnu o rakúske dedičstvo čo štátnu pokladnicu úplne vyprázdnilo. Južné oblasti Uhorska boli po osmanskej okupácii takmer vyľudnené a šľachta sa z nich presťahovala do severných častí monarchie na územie dnešného Slovenska. To zaťažovalo poddaný ľud na tomto území do takej miery, že nemal v podstate čas na obrábanie urbárskej pôdy, ktorú mal v prenájme a šľachta ju zaberala. To celé viedlo k tomu, že nemal kto platiť dane, keďže šľachta ich neplatila a sedliaci ich platili od veľkosti obrábanej urbárskej pôdy.

Panovníčka si uvedomovala, že ak chce monarchia prežiť, musí mať predovšetkým stálu armádu a stály príjem do pokladne štátu. No a to môže získať iba z daní. A keďže sa jej nepodarilo prinútiť šľachtu k tomu, aby prispela na dane, daňové zaťaženie stále zostávalo na chrbtoch poddaných sedliakov a želiarov ( tí obrábali urbársku pôdu ). Preto v záujme pravidelných daňových odvodov vyhlásila aj napriek silnému odporu šľachty urbársku reguláciu. Tá mala obmedziť svojvôľu šľachty, zabezpečiť istotu pre poddaných a predovšetkým zabezpečiť pravidelné daňové odvody.

Samotnému vyhláseniu regulácie predchádzalo zistenie skutočného stavu o kvalite, výmere a držbe pôdy v jednotlivých obciach a o množstve sedliakov a želiarov, ako platcoch daní v nich. Toto zisťovanie skutočného stavu zabezpečovali stoličný úradníci, ktorí navštevovali jednotlivé usadlosti. Richtár a prísažný v obciach odpovedali na deväť otázok prieskumu, ktorý mal zistiť právny základ vzájomného pomeru poddaných a zemepána.

No a tu je tých deväť otázok dotazníka o stave usadlostí:

1. Zdališ a jake urbari su wčil a od kereho času?

2. Kde ale žadnich urbarow se nenachaza, zdališ poddani podle contractu, aneb običaje zbiwaju swich panow, od ktereho času, budto takowa običaj, budto contracti počatek maju a zdališ neboly inše contracti a jake pred wčulajšima urbary? Kedi pak počatek wčulajšich zbiwanyi a powinnosti poddanskej se stal?

3. Kde žadnich urbaruw, aneb contractuw neni, jako dosawat zbiwali poddani swojich panow gruntownich? Ktereho času a jakim spusobem sa počatek stal takeho zbiwanyi?

4. Jake chosni neb škody pri obczi se nachazaju?

5. Kolko a jake role podobnim sposobom aj luky poddani czelo domnik drži, jedna každa rola anebožto do ni pod kolko mericz prešporskich su sucze, zdali pak aj otawa na tych lukach se kosiwa.

6. Jakove jeden každi poddani a kolko dni a kolko kusmy zapražnej lichvy roboti a panske dosawad odbauwal a na spatek iducze do roboti a panskeho poddanim se prijmal, neb ne?

7. Zdališ dosawad, od ktereho času a od jakej odrodi devatek poddani dawaly a jeli aj w inšich panstwach tejto stoliczy w običaji takowy dewatek? Okrem teho jakowe danky swim gruntownim panom ročite až posavad poddani dawaly? Takowe pak danky neb dary treba z hotowich penezi, treba z jinšich jakychkolwek vecsi, ktere pani od swich poddanich prijimaly, z čoho pochazaju a jake su?

8. Kolko wtejto obczi neb dediyne puste sedliska, od ktereho času a z jakej pričini se nachazaju, kdo pak takowe wčil užiwa?

9. Zvečiti li su neb slobodneho odchodu panum swim gruntownim poddani?

Prílohou odpovedí na tento dotazník bol aj súpis poddaných a majetkov. Podľa dochovaných dokladov, tento súpis v našej obci prebehol v roku1770 a jeho kópiu prikladám v prílohe č.1. Jej originál sa nachádza v Maďarskom národnom archíve v Budapešti.

Na základe tohto prieskumu bol potom každej obci spísaný urbár. Urbár bol písaný tak, aby mu všetci obyvatelia rozumeli a z toho dôvodu bol písaný v biblickej češtine. Urbárska pôda (rustikál), ktorá predstavovala základ každého chotára bola rozdelená na intravilán (domový grunt) - vnútorné stavebné pozemky obce a extravilán (chotárny grunt) – orná pôda a lúky, prípadne vinice. Lesy, ktoré poddaní už v predošlom období využívali sa v urbárskej regulácií zahrnuli pod tzv. urbárske úžitky (benefície). Obci, v ktorej chotári sa nenachádzali lesy s drevom vhodným na stavebné účely, im takéto lesy boli pridelené v susednom chotári vyňatím z lesov panovníka alebo zemepána.

Pozitívom tejto urbárskej regulácie bolo, že stanovila jednotné zaťaženie poddaných v celej monarchii a tak mali dostatok času sa venovať aj obrábaniu urbárskej pôdy. Neboli už do takej miery vystavení svojvôli zemepána. A čo je podstatné, do štátnej pokladne začali odvádzať pravidelné dane.

Spočiatku zavedenie urbára narážalo na ostrý odpor šľachty, ale neústupčivosťou panovníčky sa ho podarilo v roku 1774 zaviesť vo všetkých slovenských stoliciach.

Text samotného urbára spísaného pre našu obec tiež prikladám v prílohe č.2. Jeho originál sa nachádza v Maďarskom národnom archíve v Budapešti.

Takýto právny vzťah trval až do revolučného roku 1848, kedy cisár František Jozef I. zrušil poddanstvo. Vydaním zákonného článku VIII./1848 boli zrušené všetky viazanosti bývalých poddaných, založených na urbáre a zmenilo sa i vlastníctvo. Poddaný sa z urbárskeho zaviazaného poddaného voči pozemkom, stal ich plným vlastníkom. Tieto právne úpravy boli ešte potvrdené vydaním tzv. urbárskeho patentu v roku 1853. Bol úplne zrušený urbársky pomer voči zemepánovi a urbárnici sa stali právnymi vlastníkmi poddanskej pôdy.

V roku 1871 bola ešte vydaná úprava, ktorá spresňovala pomery k lesom, pasienkom a trsťoviskám. Pre tieto druhy pozemkov vznikali tzv. urbárske spoločenstvá. Vznikali na základe osobitných vzťahov, vzniknutých z urbárskych práv k týmto pozemkom. Spravidla sa zaknihoval jediný pozemok a v pozemnoknižnom protokole sa uviedol zoznam vlastníkov ( oprávnených urbárnikov ) spolu s veľkosťou ich podielu. Základom členenia podielov boli osminky. Za urbarialistu sa považoval ten, kto vlastnil jednu osminu podielu.

Pri registrácii urbárov vznikalo veľa sporov z rozličných dôvodov. Preto v roku 1898 došlo k vydaniu osobitného zákona pre podmienky urbárnikov v Uhorsku. Bol to zákonný článok XIX/1898 O štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ a o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ. Tento zákon platil až do zrušenia urbariátov a aj dnešný zákon preberá z neho podstatné časti.

 

História a súčasnosť nášho urbáru.

        No a teraz sa ešte vrátim ku vzniku nášho urbárskeho spoločenstva. Tak ako som už písal, presný dátum sa už asi nedozvieme, ale prvý zápis ohľadom urbárskeho spoločenstva v obci Svinná je v pozemnoknižnej vložke v sekcii „vlastníctvo“ datované rokom 1888 a v sekcii „ťarchy“ rokom 1889. Prvý zoznam členov urbárskeho spoločenstva, ktorý sa mi podarilo nájsť, je datovaný 15.septembra 1907. Originál sa nachádza v Štátnom archíve v Topoľčanoch a jeho kópiu spolu s kópiami pozemnoknižných vložiek prikladám v prílohe č.3.

          Naši predkovia vo svojom urbárskom lese spoločne hospodárili až do roku 1958, kedy komunistický režim odvolávajúc sa na zákony  81/1949 a 2/1958, urbariát v našej obci rozpustil a majetok prevzali Štátne lesy. V prílohe č. 4 uvádzam dokumenty o prebraní  majetku spoločenstva štátnymi orgánmi.

          Daný právny stav trval až do vydania zákona 229/1991, ktorý zrušil predchádzajúce komunistické zákony. Neskôr na základe zákonov 330/1991 a 181/1995 bolo možné znovuobnovenie urbárskeho spoločenstva. Tejto príležitosti sa chopili p.Blažej, p. Mišáková a p. Belej st. Ich nesmierne úsilie bolo korunované úspechom a v roku 1997 bolo spoločenstvo zaregistrované a jeho činnosť obnovená pod názvom „Pozemkové spoločenstvo urbárnikov obce Svinná“. V prílohe č 5. uvádzam doklad o registrácii spoločenstva a pôvodný zoznam členov.

        Spoločenstvo ako také fungovalo, ale lesy prenajímalo Štátnym lesom, ktoré na nich hospodárili tak, ako za čias komunistov. Tento stav trval až do roku 2006. V tomto roku novozvolený výbor pod hrozbou holorubov v časti Železník, zvolal mimoriadne valné zhromaždenie a navrhol spoluvlastníkom prebranie lesov do vlastného hospodárenia. Spoluvlastníci tento krok výboru podporili a odsúhlasili. Lesy sme prevzali pod vlastnú správu, a čas ukázal, že to bolo správne rozhodnutie.

       Potom prišiel rok 2013 a nový zákon č.97 o pozemkových spoločenstvách. Keďže sme boli spoločenstvo bez právnej subjektivity, ak sme chceli fungovať ďalej, museli sme splniť literu zákona a pretransformovať sa. Celý proces sme zvládli a od roku 2014 fungujeme ako spoločenstvo s právnou subjektivitou pod názvom „ Pozemkové spoločenstvo urbárnikov obce Svinná“.

       Hoci sme sa sami učili za pochodu a mnohokrát aj na vlastných chybách, všetky aj kritické situácie sme zvládli. Les sa snažíme udržiavať v dobrej kondícií a tak ho aj odovzdať ďalším generáciám urbárnikov, ktorí prevezmú našu štafetu a budú pokračovať vo zveľaďovaní majetku našich dedov a pradedov.

       Pre tých, ktorých zaujíma história nielen urbariátu vo Svinnej a radi by videli ako vyzeralo okolie obce na konci 19 a začiatkom 20 storočia uvádzam odkaz na Laboratórium geoinformatiky univerzity J.E. Purkyně.

http://oldmaps.geolab.cz/map_region.pl?z_height=330&lang=en&z_width=700&z_newwin=1&map_root=3vm&map_region=75#

Na tejto adrese sa nachádza mapa z tzv. Františko-jozefského vojenského mapovania. Je to mapa monarchie, v našom prípade iba bývalej Československej republiky, rozdelená na jednotlivé podrobné mapy. Základ podrobných máp vznikal od roku 1868 a bol postupne doplňovaný a aktualizovaný. Tieto mapy sa používali až do roku 1954. Mapu okolia našej obce zobrazíte tak, že kliknete na štvorec 4460 (Trenčín) a v ľavom hornom rohu sa objaví podrobná mapa, ktorú si môžete zväčšovať a prehliadať.

 

 

                                                                                                                        Jozef Belej

                                                                   


 

dnes je: 22.9.2019

meniny má: Móric

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka